Choď na obsah Choď na menu
 


8. 5. 2002
O posledný zlatý zub Eskyho Pechy Welzla
Olšany - farma Bolka Polívku
Ja a Palo

Výpravu na našu prvú zahraničnú súťaž tvorili: Pali, jeho manželka Jana a dcéra Zuzka, Punki a ja. Zo začiatku cesta v dobrej nálade. Nečakane sa však skomplikovala. keď v Přerove rozdelili rýchlik na dve časti. Samozrejme, že sme sedeli v nesprávnej časti a odcestovali zlým smerom na Břeclav. Pretože sme mali režijné preukazy, ani sprievodca nás nemohol upozorniť že ideme nesprávnym smerom.

 
 
 
Stroskotanci v Břeclavi a nočný pochod.
Našťastie z Břeclavi bolo dobré spojenie do Brna a odtiaľ do Rousínova. Odtiaľ už neskoro večer sme museli šľapať po tme sedem kilometrov na farmu do Olšan, lebo posledný autobus sme nestihli. Aby to bolo zaujímavé dvakrát po ceste zapršalo, ale zvládli sme to s humorom. Nakoniec nám zasvietil aj Mesiac a tak sa nám lepšie stavalo stany.
   
  
"Snídani v trávě". Ryžujem zlato. Paľo sa dohaduje s rozhodcom na počte vyryžovaných zlatiniek.
Ráno bolo studené, ale bol slnečný deň, tak sa čoskoro oteplilo. Súťaže som sa zúčastnil len ja a Paľo, ostatní povzbudzovali. Obom sa nám postúpiť z prvého kola, potom sa nám už v súťaži nedarilo. Zvyšok dňa sme súťaž už len sledovali a snažili sa odkukať nejaké ryžovacie finty.
 
Bolek a fanynky. Odovzdávanie cien.
Po obede sa objavil aj sám majiteľ farmy Bolek Polívka. Osobne odovzdával ceny víťazom. Tým sa skončil program a farma osirela, zostali len zlatokopi ktorý tu stanovali. Navyše sa večer zase ochladilo a tak nálada výpravy trochu poklesla. Trochu nás pobavil sám Bolek, ktorý si myslel, že Zuzka je chlapec.
 
 
Paľo a Jana.
Pivo veľmi nechutilo, lebo už bolo chladno. Po noci sme sa zbalili a keďže sa nám nechcelo čakať na autobus, zopakovali sme si nočný pochod za dňa v opačnom smere.
   
  
Skupinové foto s farmou na pozadí. Čakanie na vlak v Rousínově
Samotná akcia bola dobrá, ale očakávali sme aj nejaký večerný program ako to bolo na predchádzajúcich súťažiach.
 
Mažo